Jdi na obsah Jdi na menu
 


 

Narodila se 18.12. 1947 v Prahe, v rodine surrealistického básnika a prekladateľa z francúzštiny.
Mala jednu sestru, ktorá sa bohužiaľ zabila na aute. V súčastnosti je rozvedená, žije v prahe a má jednu 27-ročnú dcéru Kristínu.

 

Túžila sa stať koncertnou klaviristkou. Veľmi milovala hudbu. Otec si ale neprial, aby sa venovala štúdiu hudby.…“Keď som bola malá, žila som dlhsiu dobu u babičky a deda v Chomútove. Dedo, dedinský kantor, matematik, bylinkár a hudobník, často hrával doma na husle. Raz som sa osmelila  a po posvätnom počutí jeho hrania ho poprosila, či by som si nemohla na jeho husle siahnuť. Požičal mi ich a ja som na prvý krát zahrala jednoduchú ľudovú pesničku. Dedo sa rozplakal…“Na želanie otca potom absolvovala s vyznamenaním gymnázium a pretože je  tiež výtvarne nadaná, chcela študovať  odevné návrhárstvo. Ani to jeje otec nedoporučil. Odbor filozofia a botanika na Filozofickej fakulte neotvárali a ku všetkému Zdenke oznámili, že kvoli otcovým společenským problémom sa môže ten rok prihlásit len na Vysokú školu poľnohospodársku, ktorá mala nedostatok uchádzačov. Zdenka se počas štúdií  na VŠP špecializovala na záhradnícku architektúru a na konci štúdií odišla na dlhší študijný pobyt do Paríža. Tu napísala diplomovú prácu  o barokových záhradách, získala diplom z francúzštiny a natočila svoju prvú LP „Folklore de Tchecoslovaquie“.Takže po návrate z Paríža sa z nej stala prvá a jediná spievajúca inžinierka v Československu.

 

Niektoré body kariéry:

 

Prví vyhraný celoštátni festival vo speve má na konte keď už keď mala 8 rokov.
Desať rokov bola členkou Pražského rozhlasového detského zboru.
Po absolvovaní vysokej školy a štúdiách v Paríži vyhrala:

 

1970: Folk singers festival v Prahe a ten istý rok:
Jihlavský festival mladých spevákov pop music.Tu získala “Zlatú reťaz mesta Jihlavy“

 

1971: Víťazstvo na 1.ročníku mezinárodného festivalu spevákov pop music v Gottwaldove-Intertalentu/ so svojími skladbami Cinky linky a Absolutno/
Ten istý rok získala:Plaketu Mikrofóra za osobitý prínos pop-music
„Zlatú kytaru“ za popularizáciu folk-music od pražského Folk a country klubu.

1972:Festival gramofónových firiem MIDEM v Cannes/tu spievala Cinky linky anglicky a  
   
Absolutno francúzsky vo svojom vlastnom preklade/. Bola veľmi úspěšná.Pracovníci Artie
   
priviezli ňou podpísanú zmlouvu na 1LP a 4 singly ročne opäť pre parížsku firmu Vogue,
   
pre ktorú natočila počas svojich štúdií svoju prvú LP. Táto sa tu stratila a ku spolupráci
   
s touto parížskou nahrávacou firmou  nakoniec vôbec nedošlo.  
   
Ten istý rok bola Rozhlasom vyslaná na festival rozhlasových piesní do Zágrebu
    Ďalej získala tri strieborné Bratislavské lýry za hudbu, text a interpretáciu svojej piesne Koukol.
   
Potom bola vyslaná na Dni Česko-polského priateľstva do Wroclavi/vedľa Karla Gotta/
   
Ďalej sa zúčastnila natáčania československého show vo švédskej televízií v Stockholme
   
/vedľa H.Vondráčkovej/.
   
Následne získala Plaketu Pantonu za výrazný tvorivý vklad pri interpretácii pop-music

 

      1974: Laureát Festivale národnej piesne v Českých Budějoviciach

 

      1975: Účasť na Festivale mládeže v Berlíne /vedľa V.Harapese/

 

      1976: Účasť na Festivale mládeže na Kube/ vedľa skupiny Olympik/.
      
Ten istý rok  účast na autorskej súťaži čs. Rozhlasu Písničky pro Hvězdu s piesňami
     
Zpívej dál, Z Malostranských dvorků a víťazstvo v Hradci Králové s vlastnou 

      skladbou Proč žiješ rád s recitáciou Jana Přeučila./táto pieseň sa hrá dodnes v rádiách/.

 

      1977: Laureát Slovenskej Poetickej lýry  a každoročná účasť na tejto prehliadke

 

      1985: Laureát  festivalu Tylova Kutná Hora

 

      1989: Cena Jiřího Trnky vydavateľstva Albatros za pesničku v detskom predstavení“Proč
      
Pláčeš Muchomůrko“

 

 

 

      Zdenka Lorencová a film:

 

1965: účinkuje vo filmoch Miloša Formana „Konkurs  a lásky jedné plavovlásky“. Ďalej ako
         
herečka vo filme „Chlapci zadejte se“ /z prostredia tanečních kurzov/, ďalej ako autorka
         
hudby , speváčka a gytaristka vo filmu „Slůně“/Vít Olmer/, vo filme „Prijela k nám
         
pouť“/Plívová-Šimková/ spieva titulnú pieseň „Žluťásku“, ktorá sa stala hitom pre detské
         
publikum, v poslednej dobe napísala texty k pesničkám pre Věru Špinarovú do televíznej
         
rozprávky Anička s lískovými oříšky Aleše Horala.

 

Zdenka Lorencová a divadlo:

 

          Její první konkurz do divadla Suchého a Šlitra Semafor filmoval Miloš Forman. Se
         
Semaforem dlouhodobě spolupracuje po celou dobu své kariéry- v partě Slávka Šimka
          
a potom v ansámblu Jiřího Suchého. Dále ve svých začátcích s pražským divadélkem
         
Rádio, spolupracovala s ústeckým Kladivadlem, pražským Ateliérem, Lyrou Pragensis,
         
poetickou kavárnou Viola, a v představení V.Párala Zázrak v pražském Rokoku zazněla
         
její píseň Proč žiješ rád. Měla svá ystoupení i v Klicperově divadle a v Strahovském 
         
klášteře.

 

Zdenka Lorencová a rozhlas:

 

Od detstva bola členkou rozhlasového zboru. Potom sa zaradila medzi externých 
Spolupracovníkov Čs.Rozhlasu. Tu moderovala veľa seriálových relácií: U 
mikrofonu Kateřina, Hudební sluchátko, a  Cestování s písničkou a Zpívání, kde je aj 
autorkou textov a piesní, ktoré interpretuje. Pre Vltavu napísala a moderovala

cyklus úspešných relácií o francúzskom šansóne. Pre Prahu napísala a moderovala

mnoho scénárov pre vysielanie pre deti „Hajaja“. Tu tiež po boku Vl.Brodského

spieva svoje vlastné skladby do seriálu pro děti „Proč pláčeš Muchomůrko“ ,

Haló, Jácíčku a Kouzelník pan Hú. Dnes spolupracuje s plzeňským rozhlasom,

kde do relácie Studio kontakt píše publicistické vstupy a zaraďuje svoje pesničky.

Zazneli už tri z jej poviedok z pripravovanej knižky „O brýlích Haničkách a

ustrašeném zrcátku“ v relácii pre mládež Domino v podaní Jany Obermaierové.

 

 Zdenka Lorencová-literárna činnosť:

 

           Od detstva píše básne, ktoré potom s úspechom zhudobňuje a má na konte nejeden
          
autorský hit.Spomeňme piesne: Cinky linky, Absolutno, Koukol, Zpívej dál, Proč žiješ
          
rád, Žlutá, a mnoho dalších. Zložila cez 400 vlastních piesní. V pražskej poetickej
          
kaviarni Viola mala v 80. rokoch recitál „Seď tu a vzpomínej“ zo svojích vlastních básní
          
a piesní.Jej básne interpretovala členka Národného Divadla J. Březinová.So svojími textami
          
mala úspěch aj na Poetických Bratislavských Lýrach. Z.Lorencová prispievala ako
          
autorka do mnoho českých časopisov. Do Vlasty, Chvilky pro tebe, Ahoje, Květů,Top
          
magazínu víkendu, Hobby, Kavárny pohoda. V současnej dobe jej vyšla knižka porekadiel
          
pre deti „Měly myši školu“ v Knižnom klubu a má pripravenú k vydaniu knižku
          
poviedok pre múdre deti a detských dospelákov v štýle „něžně absurdním“- „O brýlích
          
Haničkách a ustrašeném zrcátku“. Knižku básní pre dospelých má v konceptu. Je tiež
          
plodná scénáristka. Napísala niekolko scénárov pre svoje detské divadelné predstavenie a
         
 tiež mimo iného pre svoj komorný recitál „ Cestopísně“, s ktorým jazdí v súčastnosti a
          
kde spieva piesně v desiatich jazykoch. Hovorené slovo obstaráva buď Jan Přeučil, nebo
          
Vlastimil Harapes, alebo Peter Novotný. Niektoré scénáre pre deti napísala aj
          
pre českú televíziu.